Žije medzi nami. Tichý, nenápadný, skromný … Skrátka, celkom obyčajný človek. No pred prívlastok obyčajný sa mi žiada vsunúť ešte jeden. „Neobyčajný“ obyčajný človek –  náš milý kolega  Anton Kudla. Ako inak možno nazvať učiteľa –  pedagóga, ktorý už päť desaťročí meria tú istú cestu na to isté pracovisko, do tej istej školy ?!

Mladý nádejný umelec vyštudoval hru na hoboj na Košickom konzervatóriu.  Po absolutóriu krátko pôsobil ako učiteľ hry na drevené dychové nástroje v Giraltovciach a v Prešove. Od 1. februára 1965 nastúpil na učiteľský post v Ľudovej škole umenia v Trebišove, kde okrem hry na dychové nástroje vyučoval aj hudobnú náuku. Výnimočné pedagogické schopnosti, ale i nesmierny ľudský rozmer jeho osobnosti ho zakrátko vyniesli nielen do funkcie zástupcu riaditeľa (r.1971 – r.1980 ), ale i do funkcie riaditeľa školy ( r.1981 – r.1991 ).

Počas jeho päťdesiatročného pôsobenia sa zmenil režim, názov, ale i exteriér a interiér školy. Len náš Tónko, ako ho všetci familiárne nazývame sa nezmenil.

Duchom večne mladý, optimizmom „nabitý“ , perfektný kolega, stále vynikajúci interprét a ešte lepší učiteľ.  Za to množstvo rokov vychoval a ešte stále vychováva celé generácie mladých umelcov. Mnohí členovia pedagogického zboru sú práve jeho odchovancami. Vďačia mu nielen za prvé dotyky s hudbou, ale i ľudský, priam otcovský prístup…

-lo-       

Milý Tónko,

my – zamestnanci Základnej umeleckej školy v Trebišove Ti k Tvojmu vzácnemu pracovnému jubileu prajeme dobré zdravie, pevné nervy, nevyprchajúcu  radosť  z práce, aby si ešte ďalšie desaťročia obohacoval svojou aktívnou prítomnosťou náš kolektív. S láskou a s úctou k Tebe vzhliadame a v kútiku duše možno aj trošku závidíme…