V dňoch 25. a 26. novembra 2016 sa na Základnej umeleckej škole J. Albrechta v Bratislave v spolupráci s Ministerstvom školstva v SR uskutočnil VI. ročník súťaže žiakov ZUŠ v komornej hre „Musica camerata Ján Albrecht 2016.“ Na súťaži sa zúčastnilo 40 komorných súborov z celého Slovenska. Celkovo súťažilo 105 mladých hudobníkov v štyroch vekových kategóriách v rôznych kombináciách sláčikových, dychových, klávesových nástrojov a speve od dvoch a v tomto roku po štyroch hráčov.

Našu školu reprezentovalo akordeónové tri v zložení Samko Kozák, Rebeka Bizubová a Zuzka Berešová. Bolo to v poradí ich tretie účinkovanie na tejto súťaži. Zároveň sme boli jediní zástupcovia akordeonistov z celého Slovenska. Pre školu to bola už naša štvrtá účasť. Dovoľte mi tu trochu zaspomínať na Stanka Hrindu, Mišku Illéšovú, Lukáša Pajtáša a Tomáša Vojtoviča, s ktorými sme sa zúčastnili na II. ročníku súťaže. Vtedy sme nedopatrením súťažili v najstaršej, štvrtej kategórii namiesto v tretej a boli sme tak trochu exotickí pre ostatných, pretože sme prišli z ,,ďalekého,, východu a poniektorí ani nevedeli, kde presne Trebišov je. Nič sa od nás neočakávalo, nikto nás nepovažoval za favoritov a nemohli sme nikoho sklamať. Iba ak sami seba. Čo sme mohli, bolo príjemne prekvapiť výkonom. A to sa podarilo. Prišli sme so zlatým pásmom a po tomto úspechu začali s nami počítať. Keď sa Samkovi, Zuzke a Rebeke podarilo tento úspech zopakovať pred štyrmi rokmi a prísť domov so zlatým pásmom a potom po dvoch rokoch opäť, stali sme sa favoritmi súťaže. Spomínam to preto, aby som trošku vysvetlila, aké je to zaväzujúce, ale aj zväzujúce. Očakáva sa od vás, že to opäť dáte na zlato a sami to očakávate tiež. Prísť domov so zlatom aj tretí krát. Tohto roku sa nám to však nepodarilo. Samko, Rebeka a Zuzka skončili v najpočetnejšej tretej kategórii v krásnom striebornom pásme s najväčším počtom bodov a do zlata im chýbali 0,4 boda. My vieme prečo, ale toto zostane našim tajomstvom. :-).

Výkony súťažiacich hodnotila vysoko odborná porota, a naozaj niet pochýb o ich objektívnosti a spravodlivosti. Chcem poďakovať  p. riaditeľke L. Celecovej DiS.art. a jej kolegom za skvelú organizáciu súťaže. Mali sme vlastnú miestnosť na prípravu, neboli sme hladní ani smädní, nechýbal domáci koláčik a mali sme vyhradený čas na akustickú skúšku v koncertnej sále, mieste súťaženia. Aj preto sa tu každé dva roky vraciame. Ďakujem rodičom žiakov za podporu a trpezlivosť, ZRŠ pod vedením p. Ing. M. Bizuba za finančnú pomoc, kolegom (niektorým 🙂 ) za záujem a podporu, vedeniu školy, ale hlavne mojim žiakom Zuzke, Rebeke a Samkovi za to, že boli ochotní ísť do toho po tretí krát napriek tomu, že už chodia na strednú školu, za soboty, ktoré obetovali nácviku, za domácu prípravu, za to, že hrali ako o život a že sa snažili zahrať čo najlepšie, že získali striebro, že zvládli cestu tam a späť s nástrojmi a batožinou.

Na záver si dovolím citát z tohoročného bulletinu ,,Ten, kto miluje hudbu, nemôže byť nikdy úplne nešťastný. “               [vb]