Na súťaži sa zúčastnilo 75 súťažiacich z 25 škôl, vrátane konzervatórií a vysokých škôl. Súťažiacich pripravovalo 36 pedagógov. Výkony hodnotili dve odborné poroty, zložené z pedagógov ZUŠ, konzervatórií a VŠMU. Našu školu na súťaži reprezentovali dvaja žiaci, ktorí dosiahli vynikajúce výsledky. Denis Romančák, žiak 3. ročníka prvej časti základného štúdia sa umiestnil v zlatom pásme ako najmladší súťažiaci v 3. kategórii (pre Denisa to bola tretia účasť na súťaži v sólovej hre na akordeóne v tomto školskom roku) a Samko Kozák, žiak 4. ročníka druhej časti z.š. získal v 5. kategórii druhé miesto. Piata kategória nebola hodnotená v pásmach. Chlapci zvládli svoje vystúpenie výborne. A že to nie je samozrejmá vec, dovolím si trochu opísať, čo sa deje v duši súťažiaceho.☺

    Najhoršie sú myšlienky, ktoré vás začnú prenasledovať: Ja som to zabudol, ja neviem ako sa hrá to a to miesto v skladbe. Všetci hrajú super, len ja to pokazím. Čo keď celkom zabudnem skladbu? Určite sa pomýlim a ako to potom bude vyzerať? Čo keď budem posledný? Ja tam nejdem. Už aby to bolo za mnou…A pokúšate sa to zahnať pozitívnymi myšlienkami typu ja to dám, veď o nič nejde. Ale ony tie negatívne predsa len zvíťazia, pretože ak máte pocit zodpovednosti, tak si uvedomíte, že ide o všetko. Behom 10-15 minút súťažného vystúpenia buď predvediete čo ste sa naučili, alebo sklamete samých seba a všetkých, ktorí vám veria. Toto všetko treba ešte znásobiť časom, počas ktorého čakáte na svoje vystúpenie. V prípade Denisa to bolo päť a v Samkovom prípade osem hodín. A najhoršie sú fyzické prejavy trémy. Pršteky sa premenia na ľadové drievka, ktoré sa ku všetkému začnú ešte aj potiť, srdiečko sa rozbúcha až ho počujete v ušiach. A teraz choď a hraj…Lenže toto sa deje takmer všetkým súťažiacim a ide o to, ako sa s tým dokážu popasovať. Potom si vaši žiaci sadnú pred porotu a divákov, sústredia sa na výkon a snažia sa zahrať čo najlepšie. A je to super pocit keď sa niečo podarí a ako si pred súťažou v duchu hovoria načo som tu liezol, tak si potom povedia, že pôjdem aj nabudúce. Samozrejme, že sa nejaké tie chybičky vlúdia, ale to každému. Dovolím si tu zacitovať jednu myšlienku. Otázka po koncerte:

,,Ako hral ten umelec?,,

,,Pekne. V jeho hre bolo niečo ľudské…,,

,,Áno? A čo?,,

,,Pomýlil sa.,,

     Ďakujem rodičom a starým rodičom žiakov za pomoc a podporu. Chlapcom za výborné výkony na súťaži, za soboty a štátne sviatky, ktoré sme strávili cvičením v škole, za domácu prípravu, za to, že zvládli cestu vlakom tam a späť s tromi prestupmi v jednom a s tromi v druhom smere a aj 70 minútové meškanie vlaku počas cesty späť.☺ Majiteľke penziónu Veža v Kremnici za to, že sme sa u nich cítili výborne a nemuseli sme nosiť kufre so sebou na vystúpenie. Vedeniu školy za výborné podmienky na prácu. Špeciálne poďakovanie pani riaditeľke za to, že nám škola zakúpila nástroje, ktoré nám závidia všade, kde prídeme.☺ Poďakovanie patrí aj ZRŠ za to, že finančne podporuje naše súťažné aktivity. Ďakujem tým kolegom, ktorí nám fandia a držia palce.

 Na záver jedno ospravedlnenie, na ktoré stále zabúdam. Ospravedlňujem sa všetkým slovenčinárom za prípadné gramatické chyby, ktoré sa mi podarilo urobiť v mojich príspevkoch.☺

  A ešte jeden odkaz pre Samka Kozáka, ktorý zvažuje, či bude pokračovať v štúdiu na druhom stupni. Samko, robíš to výborne. Bude to veľká škoda, keď sa rozhodneš nepokračovať v štúdiu. Pretože ak má niekto taký cit pre muziku, mal by sa jej venovať dokedy sa dá. Voľba je samozrejme len na Tebe, ale bude mi ľúto, ak sa rozhodneš odísť.   [vb]